CDR Manifesto Slovak

Medzinárodné CDR manifesto

V roku 2021 spolupracovala medzinárodná skupina akademikov, podnikových odborníkov z praxe a publikujúcich autorov, aby spojila svoje doterajšie práce do jednej medzinárodnej definície, ktorá z každého z nich vyberá to najlepšie a vytvára súbor zásad, ktoré Vás budú viesť na Vašej ceste za digitálnou zodpovednosťou.

Definícia

Digitálna zodpovednosť podnikov (Corporate Digital Responsibility - CDR) je súbor postupov a správania, ktoré pomáhajú organizácii využívať údaje a digitálne technológie spôsobom, ktorý je vnímaný ako sociálne, ekonomicky a environmentálne zodpovedný.

1. Cieľ a dôvera

Jasné a jednoznačné verejné vyhlásenie o zámere pozitívne ovplyvňovať planétu aj spoločnosť v spojení s jasne definovaným účelom. Usilovať sa o silné a zodpovedné digitálne riadenie, čoho dôkazom je napríklad zavedenie Rady pre digitálnu etiku a snaha o zlepšenie a presadzovanie legislatívy, regulácie a etických pokynov v geografických oblastiach, v ktorých organizácia pôsobí.

Podrobnejšie informácie o tomto princípe nájdete tu.

2. Spravodlivý a rovnocenný prístup pre všetkých

Záväzok k spravodlivosti, rozmanitosti a inklúzii v organizácii a v rozšírenom dodávateľskom reťazci, ktorý zabezpečuje, že výsledné produkty a služby sú prístupné a využiteľné pre všetkých. Okrem toho, aby sa so zamestnancami, ktorí sa podieľajú na vytváraní, dodávaní a podpore týchto produktov a služieb, zaobchádzalo zodpovedne a spravodlivo.

Podrobnejšie informácie o tomto princípe nájdete tu.

3. Podporovať spoločenský welbeing

Väčší dôraz na ochranu a bezpečnosť osobných údajov, riešenie digitálnej dostupnosti, vytváranie digitálneho porozumenia a zručností a ochrana celej spoločnosti pred škodlivými dôsledkami digitálnych produktov a služieb.

Podrobnejšie informácie o tomto princípe nájdete tu.

4. Zohľadnenie hospodárskeho a spoločenského vplyvu

Zohľadnenie ekonomického a spoločenského vplyvu pri organizačnom rozhodovaní. Transparentnosť, pokiaľ ide o organizačné využívanie algoritmov a údajov vo vzťahu k akcionárom, zamestnancom aj spotrebiteľom. Spravodlivejší podiel na ziskoch v rámci organizácie aj mimo nej a minimalizácia hospodárskeho vplyvu na komunity prostredníctvom udržateľnej automatizácie.

Podrobnejšie informácie o tomto princípe nájdete tu.

5. Zrýchlenie pokroku v oblasti *ekonomiky vplyvu

Prijať opatrenia na zlepšenie dopytu spotrebiteľov po ekologicky a spoločensky lepších výrobkoch, podporovať a inkubovať viac projektov vrámci malých a stredných podnikov v oblasti čistých technológií, zelených technológií, ekologických výrobkov a výrobkov s nízkym množstvom odpadu v dodávateľskom reťazci a taktiež investovať do iniciatív s udržateľným a spoločenským vplyvom.

* V tzv. ‘’ekonomike vplyvu’’ vlády a spoločnosti balancujú zisky a ekonomicke dopady, aby mali čo najlepšiu pozíciu na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Podrobnejšie informácie o tomto princípe nájdete tu.

6. Vytváranie udržateľnej planéty pre život

Pochopenie a vykazovanie dopadu podnikov na základe cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN alebo podobných udržateľých cieľov. Inovovať a ísť nad rámec uhlíkovej negativity, inovovať a riešiť najväčšie výzvy.

Podrobnejšie informácie o tomto princípe nájdete tu.

7. Znižovať vplyv technológií na klímu a životné prostredie

Implementovať environmentálnu IT stratégiu, pochopiť dôsledky spojené s využívaním digitálnych technológií, využívať energiu z obnoviteľných zdrojov, dosahovať a minimalizovať negatívny vplyv na prírodu ako aj minimálne využívanie ‘’offsettingu’’ (uhlikovych kompenzácií).

Podrobnejšie informácie o tomto princípe nájdete tu.

Nová digitálna zodpovednosť

1. Úvod

Používanie pojmu digitálnej zodpovednosi podnikov (Corporate Digital Responsibility - CDR) sa rozšírilo, keďže sa začal pravidelne objavoval v definíciách vznikajúcich v Európe približne od roku 2018 až po súčasnosť. Obzvlášť rozšírený bol v regióne DACH, kde sa doň aktívne zapojilo mnoho organizácií v Nemecku a Švajčiarsku. Počas pandémie sa rozšíril aj ďalej, a spomína sa aj v takých vzdialených krajinách, ako je Južná Kórea, Čína, USA a zvyšok Európy.

Mnohé z uverejnených definícií sa v 80 - 90 % úzko zhodujú s hlavnou definíciou, hoci viaceré prinášajú dôležitý dodatočný faktor, ktorý stojí za pozornosť. Všetky majú spoločné to, že uznávajú, že je povinnosťou spoločností zvyšovať pozitívne spoločenské vplyvy digitálnych technológií a minimalizovať tie negatívne nad rámec zákonných povinností.

Cieľom tohto dokumentu, ktorý obsahuje vývoj definície CDR, infografiku a súbor zásad, je zhrnúť obsah viacerých definícií do podoby, ktorú možno označiť za manifest CDR - vypracovaný v spolupráci s viacerými subjektmi, ktoré sa podieľali na pôvodnej tvorbe koncepcie a zjednotili medzinárodný jazyk okolo CDR.

Medzi autormi (v abecednom poradí nižšie) tohto spoločného dokumentu sú traja z pravidelne citovaných pôvodných definícií CDR a ďalší, ktorí sa pravidelne podieľajú na jeho neustálom vývoji:-

Dr. Saskia Dörr (WiseWay, autorka knihy vydavateľstva Springer "Corporate Digital Responsibility")
Tim Frick (Mightybytes a pravidelný autor publikácií o CDR)
Christopher Joynson (zakladateľ definície CDR, predtým Atos, teraz Jacobs)
Oliver Merx (zakladateľ globálnej skupiny CDR na sieti LinkedIn)
Rob Price (zakladateľ CDR definition, predtým Worldline, teraz Alchemmy)
Michael Wade (zakladateľ definície CDR, Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu - IMD, Lausanne)

2. Prečo potrebujeme digitálnu zodpovednosť podnikov?

Predpokladom CDR je, že digitálne technológie možno využiť na vytvorenie pozitívnych vplyvov pre nás všetkých. Jasne sme to videli počas pandémie. Kde by sme boli bez toho, aby značná časť zamestnancov mohla efektívne pracovať z domu pomocou nástrojov na spoluprácu, ako sú Zoom a Teams, pripojených prostredníctvom vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia; nakupovať v supermarketoch online, konzultovať s lekárom cez aplikáciu alebo mnoho ďalších príkladov. Proti tomu však môže stáť fakt, že naše súkromie je ohrozené ako nikdy predtým, naše heslá sú čoraz viac vystavené kybernetickým útokom a únikom údajov a cielené falošné správy a zosilnené konšpiračné teórie ohrozujú demokraciu. Spoločnosť CDR vznikla na základe hypotézy, že korporácie majú väčšiu zodpovednosť za vytváranie pozitívnejších prínosov pre spoločnosť a planétu, a za zmierňovanie vplyvu nesprávneho používania alebo zneužívania digitálnych technológií.

Skôr než sa však budeme CDR venovať podrobnejšie, je dôležité rozšíriť pojem, digitálita. Čo je vlastne digitálnosť?

2.1 Čo znamená Digitálnosť (tzv. Digital)

MCA (v Spojenom kráľovstve) v roku 2014 v rámci svojho Roka digitalizácie definovala digitálne technológie, ktorých podstatu najlepšie vystihuje nasledovné: "Digitálne technológie vytvárajú nový kapitalizmus s novými príležitosťami a novými výzvami". V rôznych fázach toho, čo teraz považujeme za "digitálnu revolúciu", vnímali digitálne technológie rôzne typy organizácií rôzne:

Digitálne technológie sa často považovali za webové stránky, mobilné aplikácie a za doménu marketingového riaditeľa v interakcii so zákazníkmi.
Technologické podniky potom pravidelne označovali digitálnosť ako nástup SoCloMo - sociálnych médií, cloudu a mobility. Digitálna transformácia sa preto často stala prijatím týchto technológií
Medzitým vznik digitálnych agentúr a prístupy "zrodené v sieti" viedli k prístupom k vývoju produktov Agile a DevOps a
Tieto prístupy, ktoré viedli k nepretržitému doručovaniu a agilite, viedli k tomu, že sa rovnaké princípy začali uplatňovať v rámci prevádzkového modelu & procesov, aby podnik mohol fungovať v súlade s novou "digitálnou rýchlosťou" svojich technológií.

Dnes považujeme digitálne technológie za kombináciu agility a flexibility, teda myslenia "zrodeného v sieti", využívajúceho nové technológie, ktoré umožňujú vytvárať, spracovávať a vymieňať si údaje s cieľom dodávať produkty a služby spotrebiteľom. Medzi tieto "technológie" patria cloud, mobilita, internet vecí, blockchain, kvantové technológie, automatizácia, strojové učenie a umelá inteligencia a ďalšie. Tieto "produkty a služby" môžu byť prevratné, efektívnejšie, lacnejšie a ľahšie dostupné.

Navyše tempo zmien týchto technológií v kombinácii s organizáciami, ktoré fungujú s väčším tempom pri poskytovaní prevratných alebo inovatívnych produktov a služieb, je také, že sa ukázalo, že pre ľudí je ťažké držať krok - tak pri zavádzaní týchto produktov, ako aj pri schopnosti zamestnávateľov a zamestnancov (v tradičných podnikoch) rozvíjať nové zručnosti.

Práve táto vnímaná prehlbujúca sa digitálna priepasť (považovaná nielen za prístup k širokopásmovému pripojeniu, ale aj za schopnosť získať prístup k celej škále potrebných technológií, nástrojov či zručností) viedla k vytvoreniu koncepcie digitálnej zodpovednosti podnikov, aspoň pokiaľ ide o vývoj definície Atos/Worldline.

Treba však povedať, že táto myšlienka sa vyvíjala z viacerých hľadísk. Z pohľadu digitálneho podnikania (najmä GAFA) by to mohla byť vznikajúca potreba lepšej spoločenskej zodpovednosti podnikov IKT od vzniku internetu. Okrem toho by sa dalo uvažovať o perspektíve jurisdikcie, ktorá vidí nové obchodné a spoločenské možnosti s digitalizáciou a potrebu jemnejších zákonov (alebo usmernení v oblasti digitálnej etiky) ako doplnku k regulácii (pozri iniciatívu CDR Spolkovej agentúry pre spravodlivosť a ochranu spotrebiteľa v Nemecku). A čo je dôležité, z hľadiska udržateľnosti bolo čoraz zrejmejšie, že ekologické účinky digitálneho rozvoja (napríklad dátových centier, kryptografických algoritmov atď.) sa dlho ignorovali.

2.2 Vzostup digitálnej zodpovednosti podnikov

Hlavné zameranie a vývoj CDR sa sústreďuje v európskom regióne DACH (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko). Vyplynulo to z počiatočného záujmu nemeckej vlády (Spolkové ministerstvo spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa), ktorý potom vystriedali podnikateľské združenia, v ktorých často dominoval technologický sektor. V priľahlých geografických oblastiach, ako je Poľsko a Taliansko, sa prejavil širší záujem a používanie pojmu CDR. Inde, konkrétne v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku, sa pozornosť sústreďuje skôr na jednotlivé zložky CDR (napríklad environmentálna zodpovednosť plus digitálnu etiku) než na samotnú holistickú víziu CDR. V roku 2021 sme však zaznamenali záujem zo vzdialenejších krajín, keď sa v januári vo svojom vyhlásení k CDR zaviazala spoločnosť Samsung (Južná Kórea) a v Číne a USA sa začínajú objavovať články.

Mnohé z týchto iniciatív mali tendenciu byť obmedzené na krajinu pôsobenia. Napríklad nemecké združenie pre digitálne hospodárstvo (BVDW) nedávno definovalo CDR ako súčasť takzvanej aktivity "CDR Building Bloxx", ale hoci medzi jeho členov patrí množstvo medzinárodných podnikov, je veľmi zamerané na Nemecko, jeho zamestnanosť a hospodársku pozíciu vrámci Nemecku. Podobne skvelý dokument o CDR, ktorý vypracoval Ethos Fund vo Švajčiarsku, sa sústreďuje na vzťah medzi investičným fondom a viacerými špičkovými švajčiarskymi (opäť medzinárodnými) podnikmi - možno stojí za zmienku aj Švajčiarska digitálna iniciatíva, ktorá síce nie je označená ako CDR, no vykonáva zaujímavú prácu v oblasti certifikácie vhodného používania údajov a zameriava sa na bezpečnosť a ochranu osobných údajov.

Existuje niekoľko vynikajúcich globálnych a regionálnych koordinovaných aktivít, ktoré sa však zvyčajne týkajú skôr jednej zo zložiek CDR než samotného CDR. Napríklad Svetové ekonomické fórum sa v súčasnosti veľmi intenzívne zameriava na etickú umelú inteligenciu (pod vedením Kay Firth-Butterfieldovej) a Program OSN pre životné prostredie vykonáva vynikajúcu prácu v oblasti globálnej digitálnej transformácie, pričom zohráva kľúčovú úlohu aj v nedávno založenej Koalícii pre digitálnu environmentálnu udržateľnosť (CODES). Je tiež dôležité poznamenať, že existuje niekoľko ďalších začínajúcich priľahlých hnutí alebo skupín, ktoré majú podobné ciele ako CDR, hoci tento termín explicitne nepoužívajú - napríklad Digital with Purpose alebo Tech for Good.

Zámerom tohto dokumentu a súhrnu toho najlepšieho z rôznych definícií je preto jednoducho poskytnúť globálny pohľad na to, čo môže byť CDR a ako ho organizácie môžu použiť ako holistický rámec na opis toho, čo robia v rámci svojho podnikania, ale čo je naozaj dôležité, aj mimo svojho podnikania - aby sa ďalej zamýšľali nad pozitívnym vplyvom, ktorý môžu mať využívaním digitálnych technológií na inovácie pri riešení spoločenských výziev.

2.3 Východiskový bod

Ako už bolo uvedené, všetky definície sú vo všeobecnosti zladené a napomáhajú podnikom premýšľať o ich podnikových povinnostiach v kontexte digitálnych technológií a služieb. Prístup, ktorý sme zvolili, spočíva v tom, že sme ho nevymýšľali nanovo, ale na existujúce zásady sme navrstvili najlepšie časti každej z definície. V tejto súvislosti sme sa vrátili k pôvodným princípom podnikovej zodpovednosti (CR, a to ekonomickému, ekologickému a spoločenskému), no zvážili sme ich z digitálneho hľadiska. S CDR sa perspektívy CR rozšírili a zahŕňajú účinky vrámci digitálnej sféry. Existujú rôzne návrhy, ako digitálna perspektíva interaguje s dalšími tromi. V "štvornásobnom modeli" sa k trom sféram ekonomickej, ekologickej a sociálnej pridala práve štvrtá sféra digitálna.

Vo variante tohto modelu Michael Wade (pozri obrázok 1) navrhol model, v ktorom štvrtý okruh - technologický - funguje v podstate ako filter pre tieto tri, keďže technológia (a digitálnosť) sa v dnešnom digitálnom svete prelína všetkým.

Naznačujeme, že len pridanie štvrtého rozmeru k ostatným by nevystihlo ďalekosiahle účinky digitalizácie, ktorá tvorí protipól fyzického sveta. Preto navrhujeme, na základe práce Dr. Saskie Dörr (2021), integrovaný model CDR so sociálnymi, ekologickými a ekonomickými účinkami, ktoré ukazujú svoj vplyv v rámci fyzického a/alebo digitálneho sveta. Tým sa zdôrazňuje, že vplyvy digitálnych činností nezostávajú v digitálnom svete a že účinky v digitálnom a fyzickom svete sa navzájom ovplyvňujú.

Rozsah niektorých výziev, ktorým v súčasnosti čelíme, je taký, že nestačí uvažovať len o hraniciach organizácie ako o zodpovednosti riaditeľov za zmenu. Napríklad, hoci je dôležité, aby podnik uznal zodpovednosť za zmiernenie svojho vlastného vplyvu na životné prostredie, rozsah výzvy je taký, že potrebujeme, aby mnohé z nich išli ďalej (nad rámec uhlíkovej neutrality) a inovovali, aby vytvorili produkty a služby, ktoré majú spoločenský alebo ekologický vplyv presahujúci vplyv samotnej organizácie. Okrem toho by sme mohli povedať niečo podobné o digitálnej etike, keď si uvedomíme, že jedna vec je byť v súlade s GDPR ako organizácia, ale niečo úplne iné je pozitívne ovplyvniť spôsob správy osobných údajov pre celú spoločnosť, napríklad presadzovaním lepších právnych predpisov alebo poskytovaním lepších produktov. Zhrnuté, musíme sa jednoznačne zamerať na vonkajší vplyv rovnako ako na zabezpečenie vnútorného organizačného poriadku.

Obrázok 1: Michael Wade (MIT Sloan Review, 2020)

2.4 Zaznamenávanie fondu Ethos

Stojí za to upozorniť na definíciu CDR fondu Ethos, pretože je riadená z pohľadu niekoho, kto robí investičné rozhodnutia v mene spoločnosti (dôchodkové fondy). Vyplýva z nej niekoľko skvelých bodov, ktoré si zaslúžia byť zahrnuté, pričom najhlavnejším z nich je požiadavka, aby predstavenstvo malo verejný kódex digitálnej zodpovednosti. Skôr než priradenie k niektorej konkrétnej časti kvadrantu sa zdá, že táto prvá hlavná zásada definície Ethos je ústredná pre všetky.

S existenciou kódexu súvisí aj zásada zverejniť tento kódex úplne transparentne, a nielen to, ale uplatňovať túto zásadu pri všetkých spôsoboch využívania údajov a technológií, ako je AI - v podstate ide o transparentnosť vysvetľovanej AI. Kľúčovým slovom je tu transparentnosť a vierohodnosť zverejnených tvrdení. S rastúcim dôrazom na vykazovanie ESG a benchmarking, ktorý sa snaží preniknúť za hranice trhového humbugu a digitálneho vymývania do reality, potom bude transparentnosť dodržiavania tohto kódexu kľúčovou zložkou, a z tohto dôvodu sme pridali transparentnosť do kvadrantu Ekonomický CDR.

Očakávania digitálnej zodpovednosti spoločnosti Ethos, 2020

Správna rada musí zabezpečiť, aby spoločnosť mala kódex digitálnej zodpovednosti, ktorý by zahŕňal hlavné otázky, ktorým spoločnosť čelí, a zvážil ich závažnosť vo vzťahu k odvetviu činnosti a osobitostiam spoločnosti. Predstavenstvo je zodpovedné za pokrytie všetkých digitálnych otázok a každoročne overuje, či je pokrytie relevantné. Kódex by mal pokrývať aspoň tieto otázky:

Riadenie
monitorovanie technológií
kybernetickú bezpečnosť
Ochrana súkromia a údajov
Etické pravidlá používania umelej inteligencie (AI)
Spoločenská zodpovednosť pri prechode na digitálne technológie
Zásada znižovania digitálnej environmentálnej stopy.

2.5 Prieskum digitálnej pohody

V rámci tvorby definície CDR v rámci práce spoločnosti Atos (a Worldline) sa v roku 2017 uskutočnil celosvetový prieskum, ako sa ľudia cítia v súvislosti s technológiami. Konkrétne išlo o snahu pochopiť, aké boli vzorce, ktoré viedli k úspešnému prijatiu a kde bol vyšší strach alebo nedostatok dôvery. V podstate možno výsledky zhrnúť tak, že ľudia boli najspokojnejší tam, kde boli produkty nesmierne pohodlné - jednoduché na používanie, šetrili čas - alebo kde mali potenciálny prínos pre osobné zdravie. V širšom zmysle to viedlo k tomu, že v ich definícii CDR sa veľký dôraz kládol na dostupnosť produktov a zameranie na digitálnu pohodu. V niektorých rozhovoroch okolo CDR sa kladie dôraz na prevenciu zneužívania alebo nevhodného používania údajov pomocou digitálnych technológií, ale je dôležité všeobecnejšie zvážiť pozitívne vytváranie produktov a riešení, ktoré pomáhajú posúvať výsledky správnym smerom. Z tohto dôvodu je okrem "používateľsky orientovaného, prístupného a pohodlného dizajnu produktov" zahrnutá aj digitálna pohoda.

Vzhľadom na klimatické udalosti, ktoré dominujú v správach okrem pandémie v roku 2021, je teraz jasné, že nie je možné oddeliť udržateľnosť spoločnosti od udržateľnosti planéty. Tento veľký dôraz na environmentálny aspekt CDR uznáva aj zrýchlenie zamerania a záujmu o túto oblasť na základe oživenej Parížskej dohody, COP26 a snahy o realizáciu cieľov udržateľného rozvoja OSN (SDGs) do roku 2030. Je zaujímavé, že táto oblasť bola v definícii Atosu vynechaná, ale bola zastúpená vo väčšine ostatných definícií.

2.6 Viac premýšľať o životnom prostredí

Pôvodné zameranie tohto kvadrantu v definícii Michaela Wadea bolo pevne zamerané na činnosti v rámci organizačných hraníc - konkrétne na recykláciu odpadových technológií, vhodnú likvidáciu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú absolútne kľúčové. Ide však o rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť a pandán v posledných mesiacoch zrýchlil záujem o ňu a zameranie sa na ňu, čomu napomohol celý rad nových iniciatív, ako je napríklad európska Zelená dohoda, ktorú nedávno podpísalo 26 technologických firiem.

Prvým dôležitým doplnkom interného kvadrantu Životné prostredie je využívanie digitálnych technológií (IOT, vnímanie AI, ako je OCR, NLP atď.) na agregáciu údajov a reportovanie, ktoré umožňuje vytvárať v podnikoch informačné panely v reálnom čase, ktoré im umožňujú efektívne riadiť akékoľvek projekty cez prizmu vplyvu na životné prostredie. Videli sme to v praxi u veľkých medzinárodných organizácií, ktoré prijali veľké záväzky v oblasti uhlíkovej neutrality, alebo v niektorých prípadoch dokonca v oblasti negatívnych emisií uhlíka.

Druhý súbor, ktorý vychádza zo zásad uvedených v predchádzajúcej časti, sa týka využívania digitálnych technológií na inováciu a vytváranie produktov, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie - či už ide o zmenu klímy, biodiverzitu alebo udržateľnosť zdrojov. V tomto ohľade bola pridaná aj "Inovácia s využitím digitálnych technológií vytvárajúca produkty a služby s vplyvom na životné prostredie", ktorá zahŕňa niektoré aktivity v oblasti Tech for Good a inovácie založené na spolupráci, ktoré možno pozorovať na celom svete. Týmto sa uznáva práca Programu OSN pre životné prostredie (ako súčasť CODES a samostatne), ktorý spolupracuje s komunitami a podnikmi na vytváraní produktov a služieb v rámci svojho vlastného programu masovo rozšírenej digitálnej transformácie.

2.7 Akcelerovanie potreby implementovať CDR

Najväčšou otázkou pre CDR v jeho zárodočnej podobe bolo, či má zostať akademickým konceptom alebo prejsť do masového prijatia podnikmi. Rozhodujúci je pritom presvedčivý dôvod na zmenu - ako by CDR priniesla zvýšenie príjmov, zlepšenie marží? V podstate ide o to, ako je potreba zmeny vyjadrená v kontexte ekonomických modelov, ktoré poznáme už niekoľko posledných desaťročí.

Nepochybne sa chystá zmena. Spoločnosť Ethos sme už predtým spomenuli ako príklad organizácie, ktorá sa snaží prijímať investičné rozhodnutia na základe schopnosti organizácií opísať svoju činnosť z hľadiska udržateľného vplyvu, ktorý majú na svet. Organizácie, ktoré v súčasnosti dosahujú vyššie skóre v oblasti ESG, už skutočne nachádzajú pozitívne dôsledky, napríklad lacnejší prístup ku kapitálu. Okrem toho je vplyv nízkeho skóre ESG zjavnejšie viditeľný aj pri vplyve na reputáciu a ťažkom získavaní talentovaných ľudí z generacie Y tzv. Millennials (ľudia narodení v rokoch 1981 až 1996).

Sme svedkami diskusií o zdaňovaní a regulácii veľkých technológií, ktoré sú čiastočne zahrnuté v ekonomickom kvadrante definície Michaela Wada, rovnako ako zameranie na udržateľné a transparentné dodávateľské reťazce a úvahy v súvislosti s udržateľnou automatizáciou - zachovanie silného zamerania na vývoj pracovnej sily nad rámec bezprostredného podnikania. Navrhovaným doplnkom sú investície so sociálnym vplyvom, pričom sa uznáva nedávny nárast dlhopisov so sociálnym vplyvom (SIB) a dlhopisov s rozvojovým vplyvom (DIB). Aj keď nie je nevyhnutné, aby boli vždy digitálne, digitálne technológie a dátová analytika (využívané eticky) jednoznačne zohrávajú úlohu, ktorá môže priniesť skutočnú zmenu, keďže ekonomické prostredie sa naďalej vyvíja.

2.8 Digitálne technológie v centre firemnej zodpovednosti

Nakoniec zavedieme aj ďalší dôležitý prvok, ktorý navrhujeme pridať do centra so zodpovednosťou za zdieľanie Kódexu digitálnej zodpovednosti, a to je zosúladenie s DEFINOVANÝN ÚČELOM organizácie. Mnohé organizácie sú uprostred prehodnocovania a nového definovania svojho účelu tak, aby sa posilnilo puto medzi každou z ich spoločností, ich zákazníkmi, ich komunitou a, čo je dôležité, ich kolegami.

Každá strana musí mať vieru a DÔVERU v realizáciu týchto zmien, aby sa skutočne dosiahla zmena. Prežili sme desaťročie rôznych kriviek marketingových podvodov - cloudwashing, greenwashing a ďalšie. Teraz musia organizácie nielen hovoriť správnu vec, ale musia ju aj uviesť do praxe, aby všetky zainteresované strany - či už ide o organizáciu verejného alebo súkromného sektora - videli a pocítili zmenu a vložili svoju dôveru do organizácie, ktorá úspešne riadi svoju transformáciu s cieľom vytvoriť pozitívny vplyv na udržateľnosť našej planéty a spoločnosti.

2.9 Ďalšie podstatné miestne iniciatívy v oblasti CDR

V texte vyššie už bolo spomenutých niekoľko definícií a CDR iniciatív. Pre úplnosť uvádzame, že v miestnych geografických oblastiach pôsobia aj nasledujúce iniciatívy.

CDR Kodex podľa iniciatívy CDR (Nemecko)

Deväť zásad ukazuje ciele CDR a podporuje podniky pri výbere opatrení. Dopĺňa ich päť oblastí činnosti: Spracovanie údajov, vzdelávanie, ochrana klímy a zdrojov, zapojenie zamestnancov a inklúzia. CDR Kodex bol vypracovaný firemnými členmi iniciatívy CDR a zverejnený v roku 2021. Všetci členovia sa zaväzujú dodržiavať zásady a podávať o nich správy. Moderuje ho nemecké Spolkové ministerstvo spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa a oslovuje nielen rozhodovacie orgány v hospodárstve, politike a spoločnosti, ale aj spotrebiteľov.

https://cdr-initiative.de/kodex

Referencie

Cooper, T.; Jade, S. & Wei, K. (2015): Corporate Digital Responsibility (Digitálna zodpovednosť podnikov). Doing Well by Doing Good, Accenture, https://www.accenture.com/gb-en/insight-outlook-doing-well-doing-good (abgerufen: 21. Februar 2020)
Brink, A. & Esselmann, F. (2019): Digitálna zodpovednosť podnikov. Ethik für das digitale Kerngeschäft, Prof. Dr. Dr. Alexander Brink und Dr. Frank Esselmann im Interview, in: CSR News, 33(1), 32-35.
Christian Thorun (Inštitút pre spotrebiteľskú politiku, Nemecko) sa v článku uverejnenom v roku 2018 odvoláva na potrebu CDR. Smart-Data-Begleitforschung (2018): Digitálna zodpovednosť podnikov. Fachgruppe "Wirtschaftliche Potenziale & gesellschaftliche Akzeptanz", Berlín.
Christopher Joynson (Atos) & Rob Price (Worldline) ju spoločne definovali v sérii blogov uverejnených v roku 2018, ako výstup z globálneho výskumného prúdu zameraného na prehlbovanie digitálnej priepasti v digitálnej spoločnosti (https://corporatedigitalresponsibility.co.uk/resources).
Michael Wade (IMD - Inštitút pre rozvoj manažmentu) definoval CDR v definitívnom dokumente uverejnenom v MIT Sloan Review v roku 2020 https://sloanreview.mit.edu/article/corporate-responsibility-in-the-digital-era/
Saskia Dörr (2021) Corporate Digital Responsibility (Digitálna zodpovednosť podnikov). Riadenie podnikovej zodpovednosti a udržateľnosti v digitálnom veku. Springer: Berlin. https://www.springer.com/gp/book/9783662638521.
Ethos Fund, švajčiarsky dôchodkový investičný fond, definoval CDR z pohľadu investičného rozhodovania v roku 2020
BVDW (s podporou PWC Nemecko) pracuje na rozsiahlej definícii CDR, ktorá má byť publikovaná v roku 2021, "CDR Building Bloxx".
Výskum hodnotových faktorov CDR - Esselmann, Golle, Thiel & Brink (2020) Corporate Digital Responsibility. Unternehmerische Verantwortung als Chance für die deutsche Wirtschaft. https://zentrum-digitalisierung.bayern/wp-content/uploads/ZD.B-Positionspapier_Final_web.pdf
Econsense (2021) Blueprint for Implementing Digital Responsibility in Companies https://econsense.de/app/uploads/2020/11/201119_econsense_Blueprint_E.pdf
Aktuálnosť témy v Nemecku sa prejavila obrovským ohlasom na výzvu na vydanie knižného titulu - prispelo takmer 100 autorov - Bertelsmann Stiftung (Hrsg.) (2020) Unternehmensverantwortung im digitalen Wandel. Ein Debattenbeitrag zu Corporate Digital Responsibility. https://www.bertelsmann-stiftung.de/de/publikationen/publikation/did/unternehmensverantwortung-im-digitalen-wandel-all-1

Existuje množstvo ďalších hnutí/iniciatív alebo systémov, ktoré majú podobné ciele ako CDR, a to vytváranie pozitívnejších výsledkov pre spoločnosť a planétu pomocou technológií a vhodného využívania údajov. Bez uvedenia konkrétneho poradia medzi ne patria:-

Technológie pre dobro
Digital with Purpose (Digitálne s cieľom)
ForHumanity.

Princíp 1 - Účel a dôvera

Prečo je to dôležité?

Digitálne technológie v centre firemnej zodpovednosti, ochrana dobrého mena a dôvery zamestnancov, zákazníkov a akcionárov v organizáciu

Späť k zásadám

1.1

Získať dôveru verejnosti vytvorením a dodržiavaním kódexu digitálnej zodpovednosti, ktorý verejne deklaruje postoj, napríklad podľa opisu fondu Ethos.

Riadenie prostredníctvom CDR alebo Rady pre digitálnu etiku/poradného zboru
Technológie / digitálne monitorovanie - pochopenie príležitostí a hrozieb
Kybernetická bezpečnosť - ochrana osobných údajov / IP vlastníctva
Pochopenie a uplatňovanie etických pravidiel pri využívaní digitálnych technológií / umelej inteligencie
Informovanosť o spoločenskej zodpovednosti pri digitálnej transformácii
Zásady znižovania uhlíkovej stopy.

1.2

Definovanie a odsúhlasenie firemného cieľa a zosúladenie s cieľom podporiť sociálnu hodnotu a udržateľnosť v digitálnom veku. Vybudovať organizačnú kultúru, ktorá umožní zodpovedné konanie zamestnancov a vedúcich pracovníkov

1.3

Zavedenie silnej digitálnej správy, napríklad rady pre digitálnu etiku, s náležitým zvážením jej zloženia a riadenia.

1.4

Presadzovať prísnejšiu reguláciu dodržiavaním, presadzovaním a zviditeľňovaním príslušných právnych, regulačných a etických pravidiel pre jednotlivé geografické oblasti a trhy (napr. údaje/AI), certifikácie (napr. Online bezpečnosť).

Princíp 2 - Spravodlivý a rovnocenný prístup pre všetkých

Prečo je to dôležité?

Spravodlivosť, rovnosť, rozmanitosť a inklúzia vedú k potrebe efektívneho zapojenia rôznych zainteresovaných strán, ako sú zákazníci a zamestnanci, do používania digitálnych technológií a služieb.

Späť k zásadám

2.1

Inovatívne, prístupné a inkluzívne produkty a služby

Zabezpečenie prístupu všetkých častí spoločnosti k digitálnym technológiám (konektivita, nástroje a know-how)
Zabezpečiť, aby produkty a služby boli svojím dizajnom inkluzívne, orientované na používateľa, pohodlné a prístupné pre všetkých
Uľahčiť zlepšenia v oblasti sociálnych inovácií prostredníctvom digitálnych nástrojov a technológií.

2.2

Podpora spravodlivosti, rovnosti, rozmanitosti a začlenenia

Podporovať rozmanitosť a rôznorodé myslenie, integrované do návrhu produktov a služieb, vyhýbať sa predsudkom založeným na technológiách / umelej inteligencie, ktoré zhoršujú spoločenské perspektívy.
Aktívne predchádzať diskriminácii v rámci digitálnej transformácie podnikov.

2.3

Zodpovedné práva v zamestnaní

Zabezpečiť zachovanie ľudských a zamestnaneckých práv pri zodpovednom outsourcingu práce v rámci tzv. gig ekonomiky
Zodpovedné zamestnanecké práva v celom (digitálnom) dodávateľskom reťazci
Dodržiavanie práv zamestnancov na súkromie a ľudskú dôstojnosť na digitalizovaných pracoviskách.

Princíp 3 - Podpora spoločenského wellbeingu

Prečo je to dôležité?

Ochrana údajov a osobneho súkromia, umožnenie sa zapojiť a rozvijať nove zručnosti, ochrana pred poškodením, čo vedie k zlepšeniu reputácie a dôvery.

Späť k zásadám

3.1

Implementácia silnej ochrany osobných údajov

Zabezpečenie ochrany osobných údajov zamestnancov, zákazníkov, občanov a všetkých zainteresovaných strán.

3.2

Zavedenie zodpovedných postupov v oblasti údajov

Dodržiavať zodpovedné postupy, validácie a likvidácie údajov, vrátane transparentnosti používania a spracovania externých údajov
implementovať zodpovedné postupy ochrany kybernetickej bezpečnosti a reakcie na ňu
proaktívne informovať pri používaní sledovania, bodovania a profilovania a poskytnutie možnosti sa tomu vyhnúť
zdržať sa škodlivej manipulácie správania pomocou údajov, technológií a digitálnych nástrojov.

3.3

Podpora zručností digitálnej zrelosti

Vytváranie digitálneho porozumenia a zručností a podpora digitálneho začlenenia (prístup k digitálnym technológiám, prístup k digitálnym financiám)
Podpora zlepšenia digitálnej vyspelosti spoločnosti (zručnosti, dôvera a porozumenie).

3.4

Podpora digitálneho wellbeingu

Presadzovanie sociálných a etických digitálnych postupov - na zníženie šírenia "falošných správ" a nevhodného digitálneho vplyvu (poškodenie a ujma na zdravý)
Podpora fyzicky a duševne zdravého životného štýlu, ktorý podporujú alebo zlepšujú digitálne produkty alebo služby.

Princíp 4 - Zváženie hospodárskeho a spoločenského dopadu

Prečo je to dôležité?

Potreba zvážiť ekonomický a spoločenský dopad rozhodnutí v rámci organizácie na jej reputáciu

Späť k zásadám

4.1

Plán pre udržateľnú a zodpovednú automatizáciu

Zodpovedné nahrádzanie pracovných miest vykonávaných ľuďmi, zváženie rekvalifikáčných a preškolovacích programov
Zabezpečenie etických, nestranných a ľahko vysvetlitelných rozhodovacích algoritmov umelej inteligencie
Umožniť zamestnancom pochopiť etickú dilemu a spoločenský dopad technologickej a digitálnej transformácie prostredníctvom školení zameraných na zvyšovanie povedomia v danej oblasti
Aktívne sa zaujímať o spätnú väzbu a názory zamestnancov v oblasti digitálnej transformácie, automatizácie a zavádzania nových technológií.

4.2

Transparentnosť voči zainteresovaným stranám s overiteľnými údajmi a algoritmami tretích strán

- Zabezpečiť, aby organizácie a spotrebitelia rozumeli zdrojom zozbieraných údajov, kde sa nachádzajú, čo sa s nimi robí, vrátane skórovania, profilovania, reportovania

- Pochopiť pravosť a transparentnosť využívaných algoritmov umelej inteligencie tretích strán.

4.3

Zdieľanie digitálnych a ekonomických prínosov s príslušnými zainteresovanými stranami

Zdieľanie ekonomických prínosov digitálnej práce so spoločnosťou, napríklad prostredníctvom vhodného zdaňovania
Rešpektovanie práv na vlastníctvo osobných údajov, zníženie pirátstva údajov a umožnenie individuálneho speňaženia
Podpora otvorených údajov s cieľom umožniť široké inovácie pre všetkých (vrátane otvorenia práva na opravu).

Princíp 5 - Zrýchlenie pokroku s ekonomikou vplyvu

Prečo je to dôležité?

Ak chcete urýchliť svoj pokrok, využite a podporte vznikajúce čisté technológie a uhlíkové hospodárstvo

Späť k zásadám

5.1

Investovanie do udržateľnosti / environmentálnych výnosov

Hľadanie partnerských ekosystémov v dodávateľskom reťazci, zapojenie (a meranie vplyvu) ekotechnológií, digitálnych riešení a čistých technológií
Pozícia pre rast na environmentálnych trhoch, ktoré sú v súlade s pozitívnym vplyvom na planétu.

5.2

Používanie overiteľného kompenzátora uhlíku

Pochopiť trh s uhlíkovými kreditmi a v prípade použitia uhlíkovej kompenzácie sa usilovať o overiteľnú kompenzáciu alebo digitálne umožnenú prirodzenú sekvestráciu uhlíka (ako napr. zalesňovanie).

5.3

Zrýchlenie a inovácia udržateľného spotrebiteľského správania

Využívanie digitálnych produktov, aby ste umožnili napríklad digitálne nástroje rozlišujúce ceny, ktoré podporujú udržateľné princípy
Zváženie ekonomických modelov, ktoré sú priaznivejšie pre udržateľné postupy.

Princíp 6 - Vytvorenie udržateľnej planéty pre život

Prečo je to dôležité?

Prechod od nulového alebo negatívneho uhlíka k pozitívnej planéte, vytvorenie pozitívnejšieho vplyvu na planétu, ako je rozsah vašej organizácie, pomocou digitálnych produktov a služieb

Späť k zásadám

6.1

Podávanie výkazov o dopade firemných činností v súlade s externým verifikovaným štandarmom

Podporovať transparentné, udržateľné a etické pracovné postupy v celom dodávateľskom reťazci spojené s uznávaným štandardom vykazovania udržateľnosti, ako je napríklad UN Global Compact, Global Reporting Initiative, SASB, rámce ESG alebo BCorp, vrátane postupov digitálnej zodpovednosti.

6.2

Inovácie a pozitívny vplyv, ktorý ide za hranice spoločnosti

Pomocou digitálnych technológií alebo služieb sa snažte inovovať a vytvárať nové produktové línie alebo obchodné možnosti, ktoré majú hmatateľný a pozitívny vplyv na

Ekonomickú udržateľnosť - dodávateľského reťazca, ľudí, podnikov
Spoločenskú udržateľnosť - sociálnu súdržnosť, dôveru a súkromie
Environmentálna udržateľnosť (zmena klímy, biodiverzita, odpad, zdroje)

Zavedenie zásad obehového hospodárstva do dizajnu výrobkov
Napríklad, prínos datových aplikacií alebo využitie iných technológií s dátovou analýzou na vytvorenie nových spoločenských a environmentálnych prínosov.

7- Zníženie vplyvu technológií na klímu a životné prostredie

Prečo je to dôležité?

Zmiernenie vplyvu organizáciie a jej aktivít na životné prostredie pri smerovaní ku uhlíkovej neutralite (tzv. Carbon Zero or Carbon Negative and Net Zero) alebo negatívnej uhlíkovej zaťaženosti (tzv. Carbon Negative)

Späť k zásadám

7.1

Implementácia environmentálnej IT stratégie

Dodržiavanie zodpovedných postupov recyklácie digitálnych technológií - cieľ nulového odpadu, podpora obehového hospodárstva
Dodržiavanie zodpovedných postupov likvidácie digitálnych technológií vrátane predlžovania životnosti technológií, napr. smartfónov, a používanie opravených alebo zrenovovaných IT zariadení
navrhovanie environmentálnych aspektov pri používaní digitálnych technológií - napr. udržateľný webový dizajn a IT stratégia.

7.2

Meranie, reportovanie, minimalizácia spotreby energie a prechod na obnoviteľné zdroje energie

Zníženie spotreby meraním a aktívnym znižovaním emisií v rozsahu 1, 2 a 3 pomocou digitálnych technológií

Vo Vašich dátových centrách a dátových centrách dodávateľského reťazca, priame aj nepriame
Vo Vašich kanceláriách a obchodných zariadeniach
Vo Vašom cestovnom a vozovom parku
Vo Vašej decentralizovanej základni aktív.